My future?

Autor: Kaja Trokšiarová | 20.8.2011 o 19:28 | (upravené 20.8.2011 o 22:09) Karma článku: 3,82 | Prečítané:  1059x

Takto...mám 24 rokov, za sebou nejaké to obdobie strávené v školských laviciach, ktoré mi zatiaľ neprinieslo žiadne hmatateľné výsledky v podobe diplomu (možno tak o 2 roky...), čo sa týka pracovných skúseností, prešla som si kadečím, od brigádničky v bagetárni až po floor manager-ku v banke, momentálne v cudzej krajine s cudzími ľuďmi zbieram nové skúsenosti a dúfam, že konečne nájdem samu seba, aby som konečne zistila, čo ďalej...

Dostala som šancu. Takú istú ako všetci, ktorí sa narodili na tomto svete. Viem, že tu nie som náhodou, mám isté poslanie, ktoré však najprv musím odhaliť :) Možno je smutné, že som to ešte stále nedokázala, ale...Je to neskutočne ťažké. Ako veriaci človek totiž nepozerám len na to, čo by ma bavilo, čo by som chcela robiť...Kladiem si aj otázku, ktorá práca je môjmu srdcu najbližšia, ktorá bude tou správnou voľbou. Ľudí v dnešnom materialistickom svete totiž väčšinou zaujíma najmä to, koľko môžu v tej danej pozícii zarobiť, čo je samozrejme dôležitá informácia, najmä ak je to človek, ktorý má rodinu a potrebuje sa o ňu postarať. Ja sa v prvom rade musím postarať sama o seba. Viem, že mi k šťastiu stačí málo, no nikdy som ešte nebola úplne nezávislá. Vždy tu sú (a dúfam že vždy budú) moji skvelí rodičia, na ktorých sa môžem obrátiť s akýmkoľvek problémom. No, chcela by som konečne byť samostatná. Keď som bola malá, na otázku, „Čím by som chcela byť, keď vyrastiem" som mala vždy jasnú odpoveď. Keby ste sa ma na to opýtali dnes...Už v tom tak jasno nemám. Človek sa vekom mení, mne sa napríklad stalo, že hoci ešte na strednej škole som dejepis z duše neznášala, teraz je história pre mňa to naj. Nr. 1 pre mňa vždy bola a bude hudba, no hra na flautu, gitaru, či spev, nič z toho nemôžem vykonávať na profesionálnej úrovni. Milujem prácu s detičkami, no určite nechcem byť učiteľka (koniec koncov, študovať pedagogiku som nikdy nemala v úmysle). Za posledných pár rokov sa radikálne zmenil môj pohľad na okolitý svet. „Zaľúbila" som sa do umenia (chvalabohu, keďže som študentka kulturológie), začala som s veľkou radosťou navštevovať galérie, múzeá, knižnice a pod. zariadenia, v ktorých som kedysi exkurzie len v tichosti pretrpela. Začala som sa viac zaujímať o dejiny umenia, či históriu ako takú. Praxovala som v rádiu, čo ma neskutočne bavilo a dokonca ma vďaka tejto skúsenosti začali baviť správy, publicistické relácie, politika a pod. Je to hrozne veľa vecí... No, neviem sa k ničomu prikloniť. Od mojej 16ky hrozne rada a veľa píšem, dokonca som sa prihlásila na žurnalistiku, no nevzali ma...Možno si to práve týmto spôsobom nejak kompenzujem. Mám pocit, že nedokončím nič, do čoho sa pustím...Myslím, že moja budúcnosť je neistá, presne tak, ako ja sama...Možno mi čas strávený tu ďaleko od všetkého a všetkých pomôže správne sa rozhodnúť...Bolo by na čase :)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?